WISCONSIN DIVISION OF PUBLIC HEALTH
Department of Health and Family Services
Cov Kab Mob Atypical Mycobacteria
(Nontuberculous Mycobacteria,
Mycobacteria other than tuberculosis [MOTT])
Cov Kab Mob Atypical mycobacteria zoo li cas?
Cov kab mob Atypical mycobacteria no yeej muaj nyob qhov txhia chaw. Lawv nyob hauv dej, hauv
av, hauv cov mis tsis tau muab kab mob tua, thiab nyob nrog tej tsiaj txhu, ua li mas lawv kuj yuav ua
mob tau rau tib neeg.
Cov Kab mob no puas yog cov kab mob uas ua tau mob ntsws qhuav?
Tsis yog. Cov kab mob Atypical mycobacteria ua tsis tau mob ntsws qhuav. Cov kab mob no kuj
koom nrog tus kab mob ntsws qhuav Mycobacterium tuberculosis (MTB) tib cuab, tab sis, tsuas yog
tus kab mob MTB thiaj ua mob ntsws qhuav xwb. Cov kab mob uas yog tib cuab hauv cov kab mob
Atypical mycobacteria mas muaj cov hu ua M. avium, M. intracellularae, M. kansasii, M. xenopi, thiab
M. fortuitum.
Cov kab mob no puas ua mob tau?
Ntau tus neeg kis tau thiab ncu cov kab mob atypical mycobacteria hauv lawv lub cev tab sis lawv kuj
tsis ua mob. Qee leej neeg uas kis tau cov kab mob no mas cov kab mob kuj ua mob rau lawv lub
ntsws, tej tawv nqaij, tej qog ntshav, los yog lwm qhov chaw hauv nruab nrog cev. Cov kab mob no
kuj kis tau rau tej qhov txhab. Muaj ib hom hu ua M. paratuberculosis mas yog hom ua mob rau hauv
cov hnyuv (Crohn’s disease). Cov neeg uas ntxim yuav raug tus kab mob no mas yog cov neeg uas
lub nruab nrog cev tiv thaiv kab mob tsis muaj zog, cov neeg muaj lwm yam mob hauv lub ntsws,
thiab cov neeg quav luam yeeb thiab quav dej quav cawv.
Cov tsos mob ntawm tus mob atypical mycobacterial zoo li cas?
Cov neeg uas raug tus kab mob atypical mycobacteria feem ntau yuav muaj tsos mob ntawm lub
ntsws, xws li hnoos thiab muaj hnoos qeev ntau zuj zus, thiab thaum tsom duab xob (chest x-ray) mas
pom lub ntsws tsis khoob zoo. Cov neeg mob yuav kub cev, tsis muaj zog, thiab poob ceeb thawj.
Cov tsos mob kuj zoo ib yam li mob ntsws qhuav (tuberculosis), li no mas yuav tau soj ntsuam kuaj
ntxiv thiaj paub tseeb tias yog hom mob twg tiag. Tus tib neeg uas twb muaj tej yam mob uas ua rau
nws lub nruab nrog cev tsis muaj zog, muaj lwm yam mob, los yog tej tawv nqaij ua mob lawm mas,
yog thaum nphav tau tus kab mob atypical mycobacteria no mas yuav ua rau nws mob.
Cov neeg uas muaj tus kab mob atypical mycobacterial puas yuav kis tau rau lwm tus?
Tshwj tsis yog cov ua mob ntawm nqaij xwb, dua li mas kuj tsis pom tias lwm cov yuav kis ntawm ib
leeg mus rau lwm leej. Cov tib neeg uas raug lwm cov kab mob atypical mycobacteria uas ua mob rau
hauv tej hlab ntsws mas kuj yuav kis tsis tau rau lwm tus, ua li mas tsis tas yuav cais lawv ntawm lwm
leej lwm tus. Feem ntau cov kab mob atypical mycobacterial muaj nyob nrog huab cua, tab sis, kuj
yuav kis tsis tau ntawm ib leeg rau lwm leej. Tshwj cov kab mob ntawm kiav txhab thiab lwm cov kab
mob hu ua M. kansasii, thiab tej zaum cov M. simiae xwb thiaj sib kis tau.
Yuav kho cov mob los ntawm cov kab mob atypical mycobacteria no li cas?
Yuav kuaj kom paub tseeb tias yog hom kab mob twg mas thiaj yuav muab tau cov tshuaj tua kab
mob kom ntxim. Cov neeg uas nyob ua ke nrog tus neeg raug tus mob atypical mycobacterium no
mas kuj tsis tas yuav noj tshuaj los tiv thaiv lawv tus kheej.
DEVELOPED BY THE DIVISION OF PUBLIC HEALTH, BUREAU OF COMMUNICABLE DISEASE
COMMUNICABLE DISEASE EPIDEMIOLOGY SECTION
PPH 42027H (Rev. 05/04)